Drevené kostoly

Súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska sú práve unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Práve prírodné pomery horských a podhorských oblastí Slovenska determinovali použitie dreva ako základného a najrozšírenejšieho stavebného materiálu. Používalo sa nielen na stavbu obytných, hospodárskych či technických objektov, ale aj sakrálnych stavieb. V závislosti od geografických, historických, etnických, konfesionálnych a regionálnych faktorov ich možno rozdeliť na :

1. rímskokatolícke drevené kostoly gotizujúceho štýlu,

2. evanjelické artikulárne a tolerančné kostoly,

3. východoslovenské gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostoly.

Evanjelické kostoly na Slovensku tvoria osobitý typ drevených sakrálnych stavieb. Evanjelické kostoly augsburského vyznania sa rozdeľujú na :

1.staršie artikulárne kostoly postavené po Šopronskom sneme v roku 1681,

2. mladšie tolerančné kostoly postavené po Toleračnom patente v roku 1781.

Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry. V súčasnosti existuje ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. Výnimočnú celosvetovú hodnotu nesú drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO : rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.