| Evanjelické artikulárne kostoly |
|
|
|
|
Osobitý a v Európe jedinečný typ drevených kostolov tvoria protestantské chrámy z konca 17. a zo začiatku 18. storočia. Evanjelický drevený kostol v Hronseku patrí do skupiny artikulárnych kostolov, postavených po Šopronskom sneme v roku 1681. Vznik artikulárnych kostolov súvisí s mnohými historickými faktormi. Pred koncom 16. storočia okolo 90% populácie Slovenska bolo protestantského vierovyznania. Po koncile v Trente r. 1550 začala rekatolizácia, obzvlášť na územiach ovládanými Habsburgovcami. Používali sa najrozličnejšie metódy, ako prinútiť obyvateľstvo, aby sa vrátilo späť ku katolicizmu, nevnímajúc najkrutejšie tresty a popravy. Komplikovaná vojenská, politická i náboženská situácia v rakúsko- uhorskej monarchii (neustála turecká hrozba, početné protihabsburské povstania a náboženské nepokoje) viedli kráľa Leopolda I. v roku 1681 k zvolaniu snemu do Šoproňu. Gróf Thokoli z Kežmarku prezývaný tiež „Slovenský kráľ“ práve v tomto roku dosiahol , aby rakúsky cisár Leopold I. priznal protestantom určité výsady. Okrem iného im povolil stavbu nových kostolov, ktoré však museli spĺňať určité svetské nariadenia a obmedzenia. V každej stolici mohli stáť len dva nové kostoly. Povolenie pre nový kostol, faru a školu na predmestí dostali tiež pohraničné, banské a slobodné mestá. Avšak kostol musel byť vždy postavený mimo centra za mestskými hradbami. Práve 25. a 26. zákonný článok šopronských artikúl obsahoval podmienky, za akých sa mohli stavať protestantské kostoly na území Horného Uhorska. Podľa tohto článku sa nazývajú tieto kostoly artikulárne. Podmienky boli nasledovné :
Ďalšie obmedzenia kládli kráľovské komisie zodpovedné za výber miesta, čas výstavby a samu stavbu kostolov. Z celkového počtu asi 38 artikulárnych kostolov postavených na konci 17. storočia a v 18. storočí dodnes stojí len 5. Možno povedať, že drevené evanjelické artikulárne kostoly sú najvzácnejšou a zároveň najohrozenejšou skupinou spomedzi ostatných.
Sú to tieto kostolíky :
|
